Pwovèb pa sijè

Lavi, Difikilte ak Rezilyans

Pwovèb sou eprèv, doulè, pèt, rezistans, ak jan moun kenbe fèm.

13 pwovèb Tout sijè yo
  • #4
    Dèyè mòn gen mòn.
    Kreyòl

    Apre ou fin rezoud yon pwoblèm oswa yon difikilte, toujou prepare w pou lòt defi ki ka parèt devan w.

    Français

    Derrière les montagnes, il y a des montagnes.

  • #5
    Wòch nan dlo pa konnen doulè wòch nan solèy.
    Kreyòl

    Moun ki nan bon kondisyon pa toujou konprann soufrans ak sitiyasyon lòt moun k ap pase tray.

    Français

    La pierre dans l'eau ne connaît pas la douleur de la pierre au soleil.

  • #31
    Chak koukouy klere pou je l.
    Kreyòl

    Nan lavi sa a, souvan chak moun ap defann enterè pa yo an premye san gade sou lòt moun.

    Français

    Chaque luciole éclaire pour ses propres yeux.

  • #39
    Fanm se chat, yo toujou tonbe sou pye yo.
    Kreyòl

    Fanm gen yon gwo kapasite rezistans ak entèlijans pou yo toujou jwenn solisyon nan mitan difikilte.

    Français

    Les femmes sont comme des chats, elles retombent toujours sur leurs pattes.

  • #63
    Lajan pa fè bonè, men li kontribye nan lavi.
    Kreyòl

    Richès pa ka achte kè kontan tout bon, men li ede rezoud anpil pwoblèm materyèl.

    Français

    L'argent ne fait pas le bonheur, mais il y contribue.

  • #76
    Zafè nèg se zafè nèg.
    Kreyòl

    Chak moun gen pwòp sekrè yo ak pwòp fason yo jere lavi yo ke lòt moun ka pa konprann.

    Français

    Les affaires des hommes sont les affaires des hommes.

  • #93
    Se pa tout lè pou w ri, gen lè pou w kriye.
    Kreyòl

    Lavi a gen moman kè kontan ak moman tristès.

    Français

    Ce n'est pas toujours le moment de rire, il y a aussi un temps pour pleurer.

  • #95
    Lavi se yon batay.
    Kreyòl

    Pou yon moun reyisi, li dwe pare pou l simonte anpil obstak epi lite chak jou.

    Français

    La vie est un combat.

  • #136
    Chaj ou pa ka pote, ou mete l atè dousman.
    Kreyòl

    Lè yon pwoblèm twò lou, lage l ak sajès olye ou kraze anba li.

    Français

    Quand une charge est trop lourde, il faut la déposer avec sagesse.

    Sous: Traveling Haiti

  • #137
    Malè avèti pa touye kokobe.
    Kreyòl

    Lè ou wè danje a davans, ou gen plis chans pou evite l.

    Français

    Un danger annoncé laisse plus de chances de l'éviter.

    Sous: Traveling Haiti

  • #138
    Byen mal pa lanmò.
    Kreyòl

    Yon move moman pa vle di tout bagay fini.

    Français

    Un mauvais moment ne signifie pas que tout est fini.

    Sous: Traveling Haiti

  • #139
    Sa ki pa touye ou, li angrese ou.
    Kreyòl

    Eprèv ki pa kraze w ka fè w vin pi solid.

    Français

    L'épreuve qui ne détruit pas peut rendre plus fort.

    Sous: Haitian Proverbs

  • #140
    Lè w ap neye, ou kenbe branch ou jwenn.
    Kreyòl

    Nan gwo difikilte, moun sèvi ak nenpòt èd ki parèt.

    Français

    Dans une grande difficulté, on saisit toute aide disponible.

    Sous: Traveling Haiti